Veda je snahou pochopiť svet a naše miesto v ňom
Tvrdí politológ a vydavateľ informačného portálu EurActiv.sk - Radovan Geist
Ste spoluorganizátor Festivalu vedy - Noc výskumníkov. Čo pre Vás osobne tento projekt znamená?
Znamená možnosť prispieť k pootváraniu dverí do sveta vedy. No inak, než v múzeu či na výstave - prostredníctvom ľudí, konkrétnych vedcov. Pre vedcov, výskumníkov, je to zas príležitosť zažiť „na vlastnej koži“ záujem ľudí o ich výskum, čo môže byť dôležitou motiváciou.
Za svojich 6 rokov existencie sa festival stal naozaj veľkým podujatím s minuloročnou účasťou 160 000 divákov, ako sa Vám to podarilo? Čím podľa Vás začala veda oslovovať širokú verejnosť?
Zdá sa, že vo všeobecnosti rastie záujem verejnosti o vedu – a to je dobré. Za úspechom Noci výskumníkov je však predovšetkým organizačná práca ľudí, ktorí sa na príprave festivalu podieľajú, schopnosť priniesť každý rok niečo nové, zaujímavé.
Ako hodnotíte posledný ročník festivalu?
Lepší než predposledný nie tak dobrý ako tento nasledujúci.
Čím bude tento ročník iný? Na čo sa môžeme tešiť? Na čo sa najviac tešíte Vy?
Nebudem predsa dopredu prezrádzať najväčšie prekvapenia. To by mi hlavní autori programu neodpustili.
Akí sú vlastne slovenskí výskumníci?
Rovnakí, ako vedci, výskumníci inde vo svete. Bežní ľudia s bežnými radosťami a starosťami, a neobyčajnou zvedavosťou.
Prečo je podľa Vás dôležité propagovať vedu?
Štandardná odpoveď by obsahovala čosi o dôležitosti vedy pre modernú ekonomiku, o výskume ako generátore udržateľného hospodárskeho rastu, a pod. To je však sekundárne. Veda nie je automatom na sladkosti – nahádžete mince, vypadne čo si želáte. Je predovšetkým snahou pochopiť svet, a vlastne aj naše miesto v ňom. To však zároveň znamená, že musí so „spoločnosťou“ živo komunikovať, nemôže byť hrou so sklenenými perlami (Hermann Hesse mi dúfam odpustí túto krádež). Preto by som ani nepovedal, že ju treba „propagovať“. Skôr „otvárať“, učiť sa „komunikovať“, čo je obojstranný proces.